Záchranné dýchanie

Aktuálna revízia z 20:38, 23. apríl 2009

Záchranné dýchanie je špecifický protokol (norma) prvej pomoci, ktorá referuje na dodanie vzduchu od osoby (záchrancu) pacientovi. V niektorých krajinách sa nazýva resuscitácia vydýchnutým vzduchom (Expired Air Resuscitation - EAR) alebo ventilácia vydýchnutým vzduchom (Expired Air Ventilation - EAV). Obvyklý termín je "resuscitácia z úst do úst".

Je niekoľko neformálnych termínov pre záchranné dýchanie, ako napríklad "bozk života".

Úkon (samotný) jednej osoby vydychujúcej do druhej neodpovedajúcej osoby sa obvykle nazýva "umelé dýchanie", čo tvorí časť Protokolu záchranného dýchania.

Záchranné dýchanie sa už nerealizuje - podľa ILCOR (International Liaison Committee on Resuscitation - medzinárodná styčná rada pre resuscitáciu). Namiesto toho všetky nedýchajúce obete by mali dostať KPR.

Efektívnosť a bezpečnosť

Normálny vzduch obsahuje asi 21% kyslíku; vzduch vydychovaný ľuďmi obsahuje 17% kyslíku, čo je viac ako dosť na pomoc nedýchajúcemu pacientovi.

Niekoľko obáv vzniklo ohľadne bezpečnosti záchrancu, i keď resuscitačná rada (UK) hlási, že neboli dokumentované prípady nákazy záchranárov infekčnými chorobami po záchrannom dýchaní. Preto bolo vyvinutých niekoľko ochranných zariadení (napríklad maska pre KPR a tvárový kryt).

Externé linky (anglicky)

• Jasné inštrukcie ako robiť všetko (Záchranné dýchanie)
• Resuscitácia vydýchnutým vzduchom
• Rady pre základnú prvú pomoc z ambulančného servisu z austrálskeho New South Wales
• 2-stranová brožúra s detailami o resuscitácii vydýchnutým vzduchom (Expired Air Resuscitation - EAR)

• Resuscitačná rada UK - web obsahuje informácie o posledných schválených pokynoch

Zdroj

Wikipedia