Kardiopulmonárna resuscitácia
(Nová stránka: Náčrt KPR '''Kardiopulmonárna resuscitácia''' ('''KPR''') je bezpečnostný protokol prvej pomoci pre osobu v [[bezvedomie|bezvedom...) |
d (Kardiopulmonárna resuscitácia premiestnená na Kardiopulmonárna resuscitácia) |
Aktuálna revízia z 18:09, 23. apríl 2009
Kardiopulmonárna resuscitácia (KPR) je bezpečnostný protokol prvej pomoci pre osobu v bezvedomí, u ktorej sa nedá detekovať respirácia (dýchanie) ani pulz.
Medický termín pre pacienta so zastaveným srdcom je srdcová zástava (tiež používaný termín je kardiorespiračná zástava), v prípade ktorej sa používa KPR. Ak pacient má stále pulz, ale nedýcha, stav sa označuje termínom respiračná zástava (zástava dýchania) a použije sa záchranné (umelé) dýchanie.
Najčastejšia liečiteľná príčina srdcovej zástavy mimo nemocnice je infarkt myokardu vedúci k srdcovej arytmii. Srdcová zástava môže mať mnoho príčin - napríklad utopenie, predávkovanie liekmi, otrava, zásah elektrinou a podobne.
Mnoho krajín má oficiálne predpisy ako realizovať KPR a tie samozrejme nahradzujú všeobecný popis KPR v tomto článku.
Od roku 2004 začali niektoré inštitúcie používať automatické prístroje pre KPR ako AutoPulse, ktorý realizuje stlačenia hrudníka automaticky a umožňuje záchrancom venovať sa iným potrebám postihnutého.
V roku 2005 boli publikované nové pokyny pre KPR od inštitúcií Americká srdcová asociácia (American Heart Association), Kanadská nadácia pre srdce a mŕtvicu (Canadian Heart and Stroke Foundation) a Európska resuscitačná rada (European Resuscitation Council), s primárnym cieľom zjednodušiť KPR pre laikov i medických profesionálov.
Obsah |
Význam
Práca srdca a respirácia (dýchanie) sú nevyhnutným predpokladom transportu kyslíka do tkanív. Najviac postihnutý z nedostatku kyslíka je mozog, ktorý môže byť poškodený po 4 minútach a ireverzibilné zmeny nastávajú po 7 minútach (výnimkou sú podchladené osoby - nízka teplota spomaľuje metabolizmus). Srdce tiež rýchlo stráca schopnosť udržať normálnu frekvenciu. Po zástave srdca umožňuje efektívna KPR dopraviť dostatok kyslíka do mozgu a predísť odumretiu mozgu a umožňuje srdcu zostať reaktibilným na defibrilačné pokusy.
Kurzy KPR sú poriadané pre širokú verejnosť, pretože tá jediná je obvykle prítomná v kritických minútach pred príchodom zdravotných profesionálov. Ak je KPR vhodne realizovaná, môže zachrániť životy, ale ak nevhodne, môže narušiť záchranné akcie neskôr. Niekedy by sa KPR nemala skúšať, zvlášť ak iné osoby sú zranené a potrebujú okamžitú pomoc. KPR vyžaduje mnoho úsilia a môže zabrániť záchrancom pomáhať iným. Pozrite triedenie.
Efektívnosť
KPR je temer vždy neefektívna, ak začne po viac ako 15 minútach po kolapse, pretože permanentné poškodenie mozgu už pravdepodobne nastalo. Dôležitá výnimka je zástava srdca spojená s pôsobením nízkych teplôt. Hypotermia (podchladenie) pravdepodobne chráni postihnutého spomalením metabolizmu a fyziologických procesov, výrazne redukujúc potrebu kyslíka pre tkanivá. Sú prípady, keď KPR, defibrilácia a pokročilé zahrievacie techniky oživili podchladené osoby po 30 minútach i viac. Pacient nemôže byť považovaný za mŕtveho predtým ako dosiahol normálnu telesnú teplotu vhodnými prostriedkami.
Ak je použitá iba KPR, málo pacientov je kompletne oživených a tí, ktorí prežijú, majú často vážne komplikácie. Odhady sú rôzne, ale mnoho organizácií zdôrazňuje, že KPR nikoho "nevráti späť", jednoducho len rezervuje telo pre defibriláciu a pokročilú podporu života. Podľa obecného pravidla, KPR je efektívna len v 5-10 percentách. WebMD.com
V roku 2005 boli publikované nové resuscitačné pokyny od Medzinárodného styčného výboru pre resuscitáciu (International Liaison Committee on Resuscitation - ILCOR) a niekoľkých regionálnych inštitúcií (napríklad American Heart Association, European Resuscitation Council, Resuscitation Council (UK)), určené na zvýšenie efektívnosti KPR. Zistili, že KPR je najviac efektívna ak:
- Má byť minimum prerušení stláčania hrudníka: nie na viac ako 5 sekúnd.
- Stlačenia hrudníka majú byť adekvátne hlboké: 4 - 5 centimetrov do hĺbky hrudníka pre dospelého, 1/3 až 1/2 hĺbky hrudníka pre deti a kojencov.
- Stlačenia hrudníka majú byť rýchle: 100 za minútu alebo asi 30 za 15 až nie viac ako 23 sekúnd na 1 záchrancu.
ILCOR a iné národné i medzinárodné inštitúcie uvádzajú, že aby mohla byť KPR efektívna, pokyny musia byť jednoduché a ľahko zapamätateľné, pretože za najväčšiu prekážku poskytovania KPR sa považuje istota záchrancu.
Tréning KPR
KPR je praktická zručnosť a vyžaduje profesionálne inštrukcie nasledované pravidelným precvičovaním na resuscitačnej figuríne pre získanie a udržanie kompletnej kompetentnosti. Tréning poskytuje mnoho komerčných, dobrovoľných a vládnych organizácií po celom svete.
KPR tréning nie je určený len pre medikov - profesionálov. Aby bola KPR efektívna, musí byť aplikovaná čo najskôr po zástave srdca pacienta. Včasná KPR na mieste nehody je základ prevencie poškodenia mozgu počas zástavy srdca. Tok krvi a prísun kyslíka do mozgu a iných dôležitých orgánov sa tým udrží, kým príde medická pomoc s defibrilátorom. Temer každý je schopný po tréningu realizovať KPR, preto zdravotné organizácie podporujú rozvoj zručnosti v KPR pre širokú verejnosť.
Najlepšie je absolvovať tréning KPR pred nehodou alebo úrazom. Človek potrebuje praktický tréning od expertov pre bezpečnú realizáciu KPR a pretože sa pokyny aktualizujú, tréning sa má opakovať aspoň raz za 2 roky. Tréning prvej pomoci často poskytujú komunitné organizácie ako Červený kríž a v zahraničí St. John Ambulance. V mnohých krajinách Britského spoločenstva organizuje tréning KPR St. John Ambulance, v Škótsku je to St. Andrew's Ambulance Association. V USA sú to tiež inštitúcie American Heart Association a American CPR Training.
História
KPR bola známa teoreticky, ak nie prakticky, po mnoho storočí, možno tisícročí - niektorí uvádzajú, že bola popísaná už v biblii. V 19. storočí doktor H. R. Silvester opísal metódu (Silvesterova metóda) umelého dýchania, pri ktorej pacient leží na chrbte, jeho ruky sa zdvihnú nad hlavu pre podporu vdychu (inhalácie) a potom sú zatlačené na hrudník pre podporu výdychu (exhalácie). Procedúra sa opakuje 16 krát za minútu. Tento typ umelej respirácie je občas zobrazený vo filmoch zo začiatku 20. storočia.
Ale až v polovici 20. storočia širšia medická komunita začala uznávať a propagovať KPR ako kľúčovú časť resuscitácie po zástave srdca. Peter Safar napísal knihu ABC reuscitácie (ABC of resuscitation) v roku 1957. V USA bola KPR najprv propagovaná ako technika pre osvojenie si širokou verejnosťou v 70-tych rokoch 20. storočia. Prvotné marketingové snahy asi precenili efektívnosť KPR pri záchrane infarktu a iných obetí a toto nepresné vnímanie trvá možno dodnes.
Mýty a populárna kultúra
KPR sa často zobrazuje vo filmoch a televízii ako vysokoefektívna pri resuscitácii osoby bez dychu a pulzu. Štúdia z roku 1996 časopisu New England Journal of Medicine ukázala, že úspech KPR zobrazenej v televízii bol 75% [1]
Pozrite aj
Externé linky
- Rescue.sk
- Yahoo - adresár pre KPR tréning - anglicky
- Národné linky pre KPR tréning - anglicky
- HealthWorld Online - pohotovosť & prvá pomoc - anglicky
- DMOZ.org - manuál KPR tréningu - anglicky
- KPR tipy a manuály - anglicky
- Online KPR Video zdarma - anglicky
- Správna pozícia srdca - anglicky
